Legálne odňateľné vlastníctvo

Autor: Jakub Lupač | 10.3.2012 o 2:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  55x

             Uprostred zúriacej finančnej krízy, nejeden z nás premýšľa, kde vlastne sa tie peniaze strácajú. Prečo, keď pracujeme rovnako ako v Nemecku, naše mzdy sú niekoľkonásobne nižšie? Pritom jazdíme za rovnaké ceny pohonných hmôt. Cítime sa ukrátený o blahobyt, ktorý nám právom patrí. Staré známe - ten čo pracuje má stále najmenej je realitou. Stredné a staršie generácie chudobnejších vrstiev spomínajú na socializmus a hovoria, ako sa vtedy žilo dobre. A viete čo? Nemáte pravdu.

Hoci obdobie pred novembrom 1989 si nielenže nepamätám, ale si ho ani nemôžem pamätať, lebo som nebol na svete, som zásadne proti myšlienkam socialistického idealizmu. Obmedzené cestovanie, rady na potraviny, nedostupnosť zahraničia. Boli sme (možno by som mal povedať boli ste) ako zvieratá v klietke, ktoré systém nechcel pustiť von. A skúsiť prekonať systém? Nemysliteľné. Útrapy v práci, v škole, všade. Poslušnosť za lacné jedlo? Držať zavreté ústa, aby nám dali jesť? To, že Nežná revolúcia prebehla tak hladko, má aj svoje nevýhody. Ak by počas nej zomrelo pár tisíc ľudí, sotva by niekto sníval o vrátení predošlého stavu. Pri otázke prečo to išlo ako po masle, naskytá sa len jedna odpoveď – bolo to neudržateľné, zastarané, bez životaschopnosti. Socialistické ideály uprostred modernej Európy rýchlym krokom smerujúcej k integrácii? Uvedomujete si ako by pôsobila ČSSR v roku 2012 na okolie? Prvá vec, ktorá ma pri tejto myšlienke napadla – Severná Kórea.

                Zabudnite, socializmus je prekonaný, nevráti sa. Stihol ho osud kolonializmu, feudalizmu a mnohých iných –izmov, ktoré boli prekonané dobou. Človek proste vynašiel nový spôsob riešenia spoločenských vzťahov, ktorý sa ukázal byť pohodlnejší a lepšie využiteľný pre všeobecný prospech. Je to ako keby ste chceli v noci v mestách svietiť petrolejovými lampami. Babkám možno po elektrifikácií tiež chýbalo to plápolanie plamienka.

                A tak prišla nová doba, demokracia, otváranie hraníc, podávanie rúk, najprv v rukaviciach, po istom čase aj bez nich a my, už samostatná Slovenská republika, po viacerých štátoprávnych pozmeneniach a zmenách sme dospeli do 21. storočia. Tiger v strednej Európe, tak o nás písali najprestížnejšie ekonomické plátky. Export automobilov naberal na obrátkach, Detroit mal čo robiť, aby s nami udržal krok. Krajina s druhým najvyšším počtom vyrobených automobilov v priemere na jedného obyvateľa na svete. A potom prišla kríza. Mnohí z nás ju nepocítili, no niektorí už silno premýšľali ako si nájdu robotu, keď ich podnik, či závod uzavreli. Aj tí, ktorí stále mali prácu, zrazu zisťovali, že ceny rastú a rastú a aj my tínedžeri, zrazu z 10 € (v prepočte 300 Sk!) v priebehu dvoch dní nemáme nič. Logika veci vraví, že ak niekto dáva veľa peňazí do obchodu, ten obchod by mal silno zbohatnúť. Bystrejší zistia, že obchod, si svoj tovar zväčša nevyrába, teda, silno by mal zbohatnúť distribútor a taktiež výrobca. Výrobca je zvyčajne z krajiny A-Z, pričom nie je zo Slovenska. Konečne sme prišli nato, kam miznú naše peniaze. Toto je problém vysokého importu a nesebestačnosti našej výroby.

                Lenže toto vysvetlenie chudoby na Slovensku ešte stále nie je postačujúce a týmto sa pomaličky dostávame k meritu veci. Zvláštnosťou je, že čím viac sa kríza prehlbuje, tým je poukázateľnejší rozdiel medzi chudobou a vysokou vrstvou. Niekedy si pripadám ako na Ukrajine. Milionári na bavorákoch sa prevážajú po rozbitých cestách a eurom podplatíte colníka. Prečo jedni majú a iní nie?

                Nie príliš dávno som mal možnosť v jednej diskusnej relácii vidieť štatistiku, koľko v priemere vyrobí jeden zamestnanec v Európe zisk pre svojho zamestnávateľa.  Rozdiel medzi Nemeckom a SR bol nejakých 10 %. Zaplatené však v Nemecku majú za tú istú prácu štvornásobne. Kde je teda problém? Chudobu na Slovensku a poviem to otvorene, spôsobuje neuvedomelosť tých najbohatších. Ak má niekto milióny, chce ďalšie a neuvedomuje si pri tom, že tí, ktorí preňho pracujú, majú ledva z čoho prežiť.

                Páni podnikatelia, len sa na chvíľu zamyslite. Máte sto miliónov eur na konte. Vyrábate produkt za 1000 €. Svojím zamestnancom platíte priemernú mzdu 750 €. Ktorý z nich si váš produkt kúpi? Tým pádom sa okruh vašich spotrebiteľov zníži na tú skupinu ľudí, ktorí sú z vyššej vrstvy. Tí sú zväčša držgrošmi ako vy a za produkt toľko nezaplatia a ak aj áno, vaša výroba pomaly s prehlbujúcou sa krízou klesá. Vaše zisky sa znižujú, prepúšťate zamestnancov. Štát ich musí sociálne zabezpečiť. Vaše firemné autá jazdia po ešte viac nekvalitných cestách, zvyšujú sa vaše odvody. Vaše výrobky majú stále nižší a nižší odbyt až napokon úplne zastavíte výrobu, lebo takisto dopadla skupina vám podobných podnikateľov. Tých podnikateľov, ktorých válov nikdy nie je dosť plný.

                Skúsme si popísať situáciu, kedy by na čele firmy stál čestný, ohľaduplný, rozumný človek, ktorý si uvedomuje, že nemôže mať všetky peniaze sveta. Nemá na konte sto miliónov, má len pár stotisíc, no na život na Slovensku mu to bohato stačí. Zamestnáva pár ľudí, platí im 2000 € a rozširuje tým skupinu obyvateľstva, ktoré si môže dovoliť jeho produkt za 1000 €. Má vďaka tomu stály odbyt a môže si dovoliť zväčšovať výrobu, pričom jeho zisky krásne rastú. Všetci sú spokojní. Zamestnávateľ bohatne a zamestnanci majú prácu, dobrú plácu a môžu si dovoliť luxusný produkt.

                Každý má rovnako a pritom nato nie sú potrebné razantné zásahy štátu ako za socializmu. Nikoho vlastníctvo nebude odobraté bez jeho vôle. Je potreba len trocha rozumu. K tomu je však asi príliš skoro. Štátny majetok bol rozkradnutý a keď jeden závidí druhému spôsobuje to stále ďalšie a ďalšie ničenie ekonomiky. Väčšina sprivatizovaných podnikov už dávno skrachovala. Je smutné ako páni podnikatelia zapredali budúcnosť tejto krajiny. Možno však ešte svitá nádej. Ďalší pokrok. Zmena systému.

                Vlastnícke právo upravuje čl. 20 Ústavy SR. V odseku 3 je však napísané – nemožno ho zneužiť na ujmu iných. To, že niekto zarába na niekom milióny a ochudobňuje ho, by sa dalo považovať za istý poklesok voči Ústave. Čo ak by sme zákonom, rovnako ako zákon určujeme odvody, určili istú hranicu, ktorú musí podnikateľ zo svojho ročného zisku dať zamestnancom. Tí predsa zarábajú tieto peniaze. Samozrejme po tom, ako bude zamestnávateľ do smrti zabezpečený. Darmo bude mať na účte miliardu pre svoje deti, keď o 50 rokov tá miliarda nebude mať dnešnú reálnu hodnotu.

                Systém, ktorý je reálnym riešením by mohol fungovať napríklad takto: Podnikateľ by mal povinnosť zaslať štátnemu orgánu výpis majetku. Pri dosiahnutí istej sumy, ktorá by bola považovaná za hodnotu presahujúcu potreby jedného života, ročný zisk jeho firmy, na základe daňového priznania by sa rozdelil medzi zamestnávateľa a zamestnancov. Zamestnanci by teda mimo mzdy dostali ďalšie financie. Teraz hovoríme samozrejme o spoločnostiach, ktoré vynášajú svojim majiteľom obrovské peniaze. Cieľom toho nie je zničiť aj tých pár bohatých, poškodiť úspešných, ale prestať poškodzovať chudobných. Lebo ľudia, ktorí poctivo pracujú, si peniaze zaslúžia. Možno aj viac, ako tí, ktorí na nich zarábajú. Zákrok štátu je nevyhnutný len kvôli neuvedomelosti zamestnávateľov.

                Hovoríme o zásahu do práv, ktorý pripomína komunizmus. V skutočnosti však aj ostatné práva prešli podobnou procedúrou. Mať toľko práva, aby si neobmedzil iných. Každý má slobodu prejavu. Skúste vybehnúť na ulicu a začať o polnoci vykrikovať – niekto na vás zavolá políciu. A argument, že vy to môžete, lebo máte najviac slobody prejavu na svete, bohužiaľ neobstojí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?